REPORT Z KOMISIE P SK C4

  1. Domov
  2. Advokačná činnosť
  3. REPORT Z KOMISIE P SK C4
Advokačná činnosť

ROK 2025

Komisia cieľa 4 v roku 2025 zasadala 7 krát z toho 2 krát per rollam a jeden krát online. Riadne zasadnutia boli 4. Predmetom rokovaní bolo 21 národných projektov, z ktorých 3 neboli schválené, a 4 boli iba preschválené. Pozornosť sme venovali projektom školstva na podporu vzdelávania dospelých, rozvoj základných zručností, evaluácia škôl od Štátnej školskej inšpekcie, tvorba politík vzdelávania postavených na dátach, rozvoj športových aktivít, štipendiá pre rómskych stredoškolákov či podpora nadaných detí. Ministerstvo práce predložilo projekty vekového manažmentu, zručností zamestnancov, poradenstvo k zamestnanosti, digitalizácie sociálno-právnej ochrany, vznik Barnahusov pre detské obete trestných činov, podpora osamelých rodičov a i.

Ostatné ministerstvá predložili projekty restoratívnej spravodlivosti (MS SR), zriadenie a činnosť Národného skríningového centra (MZ SR).

Pracovná skupina detí a rodiny v núdzi

Aj v roku 2025 pokračovala aktívna práca na podporu národných projektov v téme detí a rodín v riziku. V úzkej spolupráci s tematickou koordinátorkou C4 úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a predsedníctvom Komisie C4 sme realizovali externý evaluačný rámec projektov a ich následne vyhodnotenie. Sformulovali sa vízie pre finálnu evaluáciu týchto projektov, ale aj pre ďalšie programové obdobie a to najmä príprava konzorciálnych nadrezortných zámerov v témach a nutnosť predkladania teórie zmien, aby bola jasnejšia hodnota za peniaze a dopad projektov. Dňa 16. 12. 2025 sa uskutočnilo 21. zasadnutie Komisie pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko 2021 – 2027 pre cieľ 4 politiky súdržnosti. V rámci piateho bodu programu, zameraného na činnosť Pracovnej skupiny pre oblasť pomoci pre deti a rodiny v núdzi, prezentovala Michaela Bednárik (Centrum vzdelávacích analýz) výsledky hodnotenia expertného tímu. Na tomto hodnotení spolupracovalo Centrum vzdelávacích analýz s Inštitútom pre výskum práce a rodiny. Hlavným výstupom je Správa o možnostiach evaluácie národných projektov (NP) cielených na rodiny a deti v núdzi, ktorej kľúčovou súčasťou je tzv. Analytická príloha. Tá obsahuje podrobnú analýzu jednotlivých národných projektov a špecifické návrhy postupov ich evaluácie.

V rámci prezentácie boli zdôraznené dve kľúčové zistenia:

  • Absencia teórie zmeny: Národné projekty sú často koncipované bez transparentnej teórie zmeny a bez dostatočného zohľadnenia intervenčnej logiky. Tieto prvky sú pritom nevyhnutné nielen pre externú evaluáciu, ale aj pre samotných realizátorov.
  • Význam priebežného kontaktu: Pravidelná komunikácia s tímami NP počas ich implementácie poskytuje cenné informácie pre všetky zúčastnené strany aj pre budúcich evaluátorov.

V závere prezentácie boli zhrnuté kľúčové odporúčania pre nadchádzajúce programové obdobie.

Postupne sa v rámci sledovaných NP zlepšila aj ich spolupráca a koordinácia s pracovnou skupinou, zrealizovalo sa viacero sieťovacích stretnutí. V rámci činnosti Pracovnej skupiny (PS) pre oblasť pomoci pre deti a rodiny v núdzi sa v roku 2025 uskutočnili nasledujúce aktivity zamerané na sieťovanie a koordináciu:

  • 1. Individuálne pracovné stretnutie k národným linkám pomoci „Sieťovanie a synergie v oblasti dištančného poradenstva“, 31. január 2025.

Cieľ: Identifikácia potrieb v oblasti dištančného poradenstva a hľadanie synergií medzi projektmi zameranými na prevenciu a elimináciu násilia.

Kľúčové témy: Diskusia k tvorbe krízového plánu a následného vzdelávania (krízový manažment). Zdôraznená potreba vytvorenia manuálu pre krízové situácie a postupy. Ako príklad dobrej praxe bol prezentovaný model z ČR – zážitkové vzdelávanie o reakcii na krízové situácie (multidisciplinárny tím: policajt, záchranár, psychológ, sociálny pracovník).

  • 2. Sieťovacie online podujatie pre relevantné národné projekty „Koordinácia odborných kapacít a poradenských sietí“, 11. apríl 2025

Cieľ: Výmena informácií o činnostiach projektov MV SR a MPSVR SR, hľadanie synergií a zefektívnenie prenosu informácií smerom do regiónov a k terénnym pracovníkom.

Zúčastnené projekty: NP „Zvýšenie odolnosti mäkkých cieľov…“ (MV SR) a NP „Sieť odborného poradenstva“ (MPSVR SR).

Prínos: Predstavenie služieb informačných kancelárií a poradní komplexnej pomoci s cieľom nastaviť konkrétnu vzájomnú spoluprácu.

  • 3. Pracovné stretnutie k národným linkám pomoci a MV SR „Systémové riešenie krízovej intervencie a spolupráce s MV SR“, 3. december 2025.

Cieľ: Posilnenie operatívnej spolupráce medzi národnými linkami pomoci a Ministerstvom vnútra SR v krízových situáciách (nadväznosť na workshop PS zo 6. 11. 2025).

Kľúčové témy: Riešenie ohlasovacej povinnosti pri trestných činoch, určenie konkrétnych kontaktných osôb pre zrýchlenie komunikácie a presná identifikácia údajov potrebných pri podávaní podnetov.

  • 4. Pracovné stretnutie k analýzam dát detí z Ukrajiny (ÚK) „Sieťovanie analytických kapacít v téme detí a rodín cudzincov“, 11. december 2025

Cieľ: Prepojenie a koordinácia inštitúcií a NP, ktoré realizujú analýzy dát o deťoch z Ukrajiny (resp. cudzincoch).

Kontext a prínos: Aktivita priamo reaguje na naliehavú tému „detí bez sprievodu“, identifikovanú PS v auguste 2025. Stretnutie nadviazalo na novembrový workshop, kde bola zadefinovaná úloha zmapovať prínos projektov k inklúzii. Aktuálnym výstupom je zabezpečenie vzájomnej koordinácie prebiehajúcich analýz tak, aby slúžili ako podklad pre efektívne opatrenia.

Pripravil sa aj celodenný workshop „Implementácia národných projektov a nové výzvy“ (6. 11. 2025 ) pre uvedené národné projekty, vzájomná diskusia a prepojenie vo viacerých témach. Cieľom bolo zdieľanie analytických zistení, hľadanie synergií medzi národnými projektmi (NP) a riešenie aktuálnych výziev v oblasti inklúzie a prevencie v kontexte pomoci deťom a rodinám v núdzi. Tematické bloky workshopu:

  1. „Prezentácia zistení z analýz NP a odporúčania pre tvorcov verejných politík“ (IVPR a CVA)
  2. „Inklúzia detí z Ukrajiny v národných projektoch“
  3. „Prelom ticho – bezpečne na školách: Synergie s NP Zvýšenie odolnosti mäkkých cieľov“ (MV SR)
  4. „Systém podpory detí v riziku: Legislatívne zmeny a diery v systéme“
  5. „Koncepcia prevencie duševného zdravia a Odporúčania pre kampane“ (Výbor pre primárnu prevenciu)

V priebehu roka 2025 sa tiež zrealizovali dva online semináre pre projektových zamestnancov v téme legislatívy a systému školstva, aby sa opatrenia pre deti lepšie prepájali v nadrezortnej starostlivosti. Uvedené workshopy budú v ďalšom roku pokračovať tematicky aj na ďalšie rezorty tak, aby postupne všetky NP v téme detí a rodín v riziku mali dostatočné povedomie o fungovaní jednotlivých rezortov pre účely zvýšenia synergií. Online semináre: „Reformy, legislatíva a činnosti na podporu detí v riziku v rezorte školstva“ sa konali v dvoch termínoch 28. apríl 2025 a 3. november 2025 s cieľom zabezpečiť čo najširšiu informovanosť odborných kapacít. Cieľ seminárov bolo poskytnúť komplexný prehľad o reformách a legislatívnych zmenách v rezorte školstva. Hlavným zámerom bolo zorientovať ostatné rezorty a národné projekty v systéme podpory, ktorú rezort školstva poskytuje prostredníctvom škôl, poradenských zariadení, ako aj diagnostických a reedukačných centier. Pre účastníkov a odbornú verejnosť bol pripravený elektronický informačný balík, ktorý obsahuje prezentácie a priame odkazy na relevantné legislatívne dokumenty a metodické materiály.

Pracovná skupina detí a rodín v riziku na letnom zasadnutí iniciovala aj vznik ad hoc poradnej skupiny v téme integrácie detí cudzincov, ktoré sú osobitnou ohrozenou skupinou. Ukázalo sa aj na základe šetrení NKÚ, že systémová starostlivosť je slabá, pričom ani národné projekty neprispeli či neprispievajú k zlepšeniu. Nová ad hoc skupina tak v novembri 2025 otvorila možnosť pokračovania financovania podpory integrácie cudzincov v konzorciách samospráva a neziskový sektor v integračných centrách v snahe jasnejšie zacieliť opatrenia a vytvárať kvalitu a systém podpory.

Dve per rollam hlasovania a jedno online zasadnutie

V rámci per rollam (5.2.2025 a 10.9.2025) a online zasadnutia 20.11.2025 sa riešili najmä presuny financií na STEP a v rámci IÚI mechanizmu, technickej revízii CP 4 (najmä dostupné bývanie a zručnosti v oblasti civilnej pripravenosti). Na online zasadnutí bol schválený aj Národný projekt Poradenstvom k zamestnaniu II. ako pokračovanie prvého NP. Kvalita prípravy, konzultácii a na druhej strane význam zmien nezodpovedajú ani zďaleka riadnym zasadnutiam komisie. Hlasovania per rollam možno len veľmi ťažko považovať za dostatočne relevantné nakoľko za súhlas sa považuje aj neodpovedanie na mail. Takýto mechanizmus by sa mal využívať naozaj iba ojedinele.

16. zasadnutie Komisie – 20. marca 2025

V rámci zasadnutia bol pomerne náročný program so 7 zámermi NP, pričom kvalita projektov bola rôznorodá, schválené boli nakoniec všetky, predkladatelia boli otvorení zapracovať pripomienky a zmeny k predkladaným zámerom projektom. Pilotné spustenie vzdelávacích účtov pre zamestnancov všetkých odvetví je veľmi dôležitý projekt budúcnosti kvality a transparentnosti vzdelávania dospelých. Dobrá správa je, že sa v priebehu leta následnou advokáciou podarilo dostať do legislatívy tento systém aj pre pedagogických a odborných zamestnancov od 1.1.2026.  V súlade so závermi 16. zasadnutia  Komisie pri MV pre P SK  2021 – 2027 pre Cieľ 4 politiky súdržnosti Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv zo dňa 20.3.2025, MŠVVaM SR zriadilo Pracovnú skupinu pre oblasť zručností v oblasti vzdelávania dospelých. Dôležitým projektom bola aj kontrola kvality škôl cez projekt Štátnej školskej inšpekcie. Nezvyčajným projektom bol projekt Pohybom k pohode, ktorý rieši neformálny pohyb v škole na vyučovaní mimo telesnej výchovy. Predkladatelia sa snažili byť otvorení pripomienkam, ale samotná téma aj obsah projektu je skôr sporný a nie je jasné, ako to systémovo prispeje k nejakej zmene. Diskutovaným projektom bol aj projekt štipendií pre rómskych stredoškolákov cez Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Tento projekt si zaslúžil kritiku preto, že prideľuje štipendiá mimo štátnej školskej schémy štipendií. Zaujímavým projektom v téme podpory detí a mladých ľudí v riziku sa javí ambícia projektu restoratívnej justície jednak rozšíriť a podporiť probačných a mediačných úradníkov, zvýšiť kvalitu ich vzdelávania a zvýšiť povedomie o téme. Téma je rozhodne aktuálna a odborne významná. Na komisii sa objavil aj projekt ministerstva zdravotníctva pre vytvorenie Národného skríningového centra pre včasné odchytávanie závažných ochorení. Expertíza členov komisie v oblasti zdravotníctva je pomerne obmedzená a je ťažké posudzovať tak široké spektrum projektov. Projektom s nejasným zámerom bol aj projekt Vekový manažment s viacerými pripomienkami. V téme sektorových rád a zamestnávania je pomerne veľa zdrojov a kvalitu investícii na úrovni komisie nedokážeme relevantne posúdiť. Systém ďalšieho vzdelávania a uznávania kvalifikácii na Slovensku je stále na slabej úrovni a nemáme veľkú nádej, že projekty prispejú k zásadnejším zmenám. Tie totiž vyžadujú aj väčšiu flexibilitu, nadrezortnú spoluprácu, otvorenosť vysokoškolského prostredia a lepší legislatívny základ.

17. zasadnutie Komisie – 17. júna 2025

Letné zasadnutie Komisie bolo ešte taktiež bohaté na program, schvaľovalo sa 5 zámerov národných projektov a v bode rôzne sa diskutovalo aj o kritike výzvy Krok za krokom, návrh opatrenia pre podporu osamelých rodičov a sprevádzanie trhom práce ako podklady k budúcim národným projektom. Dva národné projekty školstva zamerané na základné zručnosti dospelých nakoniec neboli schválené, pretože sa žiadalo ich zlúčenie a zefektívnenie do jedného projektu. Projekty majú ambíciu vytvoriť štandardy základných zručností ľudí od 16+ s nízkym vzdelaním (ISCED 1, 2) a rozvoj týchto zručností cez ďalšie vzdelávania a podporu zamestnanosti. Miera finančných prostriedkov je otázna, štát nemá systémový prístup k prevencii a predchádzaniu predčasného ukončovania školskej dochádzky a systém včasného dokončenia ISCED 2 je nastavený zle. Predkladatelia nejavia ambíciu tento systém zlepšiť, čo by bolo oveľa efektívnejšie opatrenie. Rezort práce predložil dobre pripravený národný projekt Barnahusov zameraných na vybudovanie domovov komplexnej pomoci pre deti ohrozené násilím v trestnom procese vyšetrovania a súdneho konania. Ďalším projektom je rozvoj IKT nástrojov na výkon opatrení sociálno-právnej ochrany – digitalizácia procesov, elektronizácia a evidencia. Téma digitalizácie v štátnej správe je dlhodobo veľmi kritická. Prepojenosť systémov roky nefunguje a nádej, že to tento projekt zmení nie je z nášho pohľadu veľká. Investovanie do digitalizácie štátnej správy a jej efektívnosť vykazuje veľké medzery a problémy. Posledným projektom je príspevok pre zamestnávateľov na zvýšenie zručností zamestnancov, pričom projekt preplatí asi 2600 ľuďom na Slovensku ich odbornú kvalifikáciu (200 hod. vzdelávania) a aj preplatí ušlú mzdu najmä v pracovných pozíciách pri prechode na zelené a digitálne hospodárstvo.

18. zasadnutie Komisie – 8-9. októbra 2025 v Košiciach

Po prvom úspešnom výjazdovom rokovaní v Banskej Bystrici (október 2024) sa zopakovalo obdobné zasadnutie s podobným výsledkom. Komisia pripravila zasadnutie v regióne, aby mala možnosť vidieť realizáciu vybraných národných projektov. Na zasadnutí sa preschválili dva národné projekty pre integračné podniky a podporu opatrovateľskej služby. Predložené boli aj dva samostatné národné projekty – oba s búrlivou diskusiou. Projekt podpora osamelých rodičov je prvý svojho druhu, kde budú s ústredím práce ÚPSVR spolupracovať 3 neziskové organizácie. Na základe pripomienok (otvoriť pre všetky MNO) členov komisie zo 17. zasadnutia komisie C4 kedy bol predstavený zámer pripojiť k NP SOP aj tému poradenstva pre jednorodičov, bola spustená výzva na výber konzorcia partnerov k pripravovanému Národnému projektu „Podpora osamelých rodičov – poradenstvo inak“. Diskutovaným bol najmä spôsob výberu uvedených mimovládnych organizácii, pričom jedna z týchto MVO dostala verejný politický prísľub realizácie projektu, ešte pred prerokovaním a schválením NP v komisii a fakt, to  vyvolalo diskusiu a veľkú vlnu nevôle medzi členmi komisie. Problémovým sa javilo aj to, prečo je téma vyňatá takto samostatne, hoci sú tu NP, ktoré sa venujú poradenstvu a podpore rodín, z ktorého budú benefitovať aj jednorodičia. Takých tém je totiž veľké množstvo, ktoré by sa dali takto podporovať. Rovnako kontroverzný bol aj projekt pre nadané deti z rezortu školstva, ktorý chcel taktiež pomôcť vybranej organizácii, ktorá ani nemala dostatočnú expertízu pre realizovanie aktivít. Predkladatelia projektu vystupovali neadekvátne sebavedomo s nadštandardnou podporou vedenia ministerstva školstva. Projekt bol slabo pripravený, pripomienky odborníkov neboli takmer vôbec akceptované. Po veľmi náročnej diskusii bol projekt neschválený s potrebou ho prerobiť.

Kľúčovou časťou programu bolo prezentovanie už realizovaných projektov, kde sa ukázali aj veľmi kvalitne pripravené projekty (napr. projekt Prešovského kraja na zvyšovanie kvality a inklúzie stredného školstva), ale aj slabo nastavené a realizované projekty (Integrácia cudzincov). Tentoraz prišli realizátori projektov za členmi komisie a diskusie prebiehali štýlom world café. Celková atmosféra zasadnutia bola príjemná a konštruktívna.

21. zasadnutie Komisie – 16. decembra 2025

Vianočné rokovanie Komisie sa nieslo v náročnej atmosfére sklamania. Riešilo sa v podstate iba školstvo, pričom na úvod bola preschválená výška príspevkov na zručnosti pre trh práce. Predložené projekty školstva javili skôr známky riešenia konsolidácie na Ministerstve školstva a jeho úradoch. Preschválenie projektu rómskych štipendií sprevádzalo sklamanie z ročného omeškania prideľovania štipendií rómskym stredoškolákom, nízky indikátor počtu podporených študentov a výraznejšie navýšenie platov úradníkov na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Projekt bol  schválený podmienečne s viacerými pripomienkami práve k prepracovaniu týchto oblastí. Ďalším projektom je zlúčený projekt na podporu základných zručností NIVAM a ŠIOV, pričom spoločný  časovo skrátený projekt bol predložený Komisii s 5 mil. navýšením pre úradníkov na ministerstve školstva. Predkladatelia presadili projekt nakoniec silovo, nevysvetlili nejasnosti, nízku efektivitu využitia finančných zdrojov. Obdobne to dopadlo aj s projektom podpory nadaných detí, kde sa síce v medziobdobí komisie odborne projekt prepracoval, ale rozpočet opäť javil známky navyšovania asi 3 mil. eur na úradníkov ministerstva školstva. Napriek výhradám bol  projekt schválený. Aj zástupcovia EK opatrne upozornili, aby sa v projektoch využívali zdroje EÚ účelne a efektívne a nemrhali sa. Ani táto výzva však nemala dopad na výsledok schvaľovania.

Súhrnne možno povedať, že v roku 2025 sa dianie v komisii vyvíjalo spočiatku pozitívne, diskusia bola konštruktívna a plodná, ale v závere roka sa už prejavili politické vplyvy a rezignácia na odbornosť a argumentáciu. Občianska spoločnosť je v Komisii vo výraznej menšine a aj keď sa teší občasne podpore samospráv alebo iných sociálnych partnerov, finálne môžu projekty prechádzať jednoducho na základe hlasovania, kde  majú verejné inštitúcie väčšinu. Zástupcovia jednotlivých ministerstiev sú spravidla pasívnymi účastníkmi zasadnutí a za projekty hlasujú v zmysle pokynov svojich nadriadených. Diskutabilná je pridaná hodnota uvedených zástupcov na zasadnutiach komisie. Ak občianska spoločnosť nedokáže odborne a kriticky ovplyvniť schvaľovanie zámerov národných projektov, ak je možné schváliť projekty aj napriek jednoznačnej prevahe argumentácie, jednoducho iba silovo, je to zlyhanie funkčnosti princípu Partnerstva, je to zlyhanie funkčnosti Komisií a ich význam pri monitorovaní štrukturálnych fondov. V závere roka teda ostáva veľa otvorených otázok: Aký význam majú pasívni členovia komisií z ministerstiev alebo úradov, ktorí takmer nikdy nehlasujú proti žiadnemu projektu, aj keď sú predkladané závažné protiargumenty? Z členov, ktorí možno nečítajú obsahy zámerov, nerozumejú odbornej problematike a ani sa o to nezaujímajú? Môže takto zostavená Komisia garantovať kvalitu čerpania a monitorovania európskych peňazí? Vnímame potrebu aktívnejšieho zapojenia zástupcov EK do odborných diskusií. Bolo by prínosné, keby zo strany zástupcov EK zaznieval jasnejší a adresnejší postoj k identifikovaným nedostatkom v príprave a monitorovaní zámerov, čo by pomohlo zvýšiť kvalitu celého procesu. Pre úspešnú implementáciu je kľúčové, aby hlas EK v rámci Komisií jasne reflektoval kvalitu predkladaných materiálov a dôsledne dbal na dodržiavanie stanovených štandardov.

Opätovne platí, že najfunkčnejšou zložkou komisie je jej vedenie, ktoré vytvára pre občiansku spoločnosť priestor a podporu, možnosť kontroly a angažovania sa. To ale vyžaduje, aby Komisia bola nezávislá od politických zásahov a silnejšie kontrolovaná aj zástupcami EK. Občianska spoločnosť  je izolovaná, osamotená, chýba jej systémová advokácia a silnejšie zázemie. V závere roka sa tiež ukázalo, že na r. 2026 sa bude znižovať finančná alokácia na členov občianskej spoločnosti, čo je ďalší dôkaz oslabovania princípov Partnerstva. Ostávame preto ostražití pri kontrole a skvalitňovaní čerpania štrukturálnych fondov, ich monitorovaní a nastavení. Zároveň pociťujeme únavu a vyčerpanie.

Zápisnice, zoznam členov a priebeh rokovaní Komisie je možné sledovať priamo na webstránke Komisie pre cieľ PO 4.

Priorita 4P7 Sociálne inovácie a experimenty a Poradný výbor pre sociálne inovácie

Na prelome rokov 2024/2025 a v priebehu roka 2025 boli vyhlásené prvé výzvy v rámci priority Socialne inovácie a experimenty, a to pre nasledujúce oblasti:

– Sociálne inovácie- škálovanie overených nástrojov v sociálnom začlenení

– SocInoLab – Rozvíjanie inovačných ekosystémov a vytváranie nástrojov na podporu sociálnych inovácií

– Sociálne inovácie – škálovanie overených nástrojov vo vzdelávaní a výchove

– Sociálne inovácie v dobrovoľníctve pri podpore sociálneho začlenenia

– Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku na dofinancovanie projektov podporených z Programu Slovensko, priorita 4P7

– Inovácia v zamestnávaní: Pracovný kouč pre znevýhodnených

U všetkých výziev (s výnimkou dobrovoľníctva a výzvy na dofinancovanie projektov) bol aplikovaný dvojkolový výberový mechanizmus (1. kolo – predkladanie projektových zámerov, 2. kolo – predloženie ŽoNFP).  Cieľom bolo vybrať medzi projektovými zámermi kvalitné projekty, ktoré sú skutočnými sociálnymi inováciami. Dvojkolový proces na druhej strane časovo výrazne predĺžil dobu posudzovania a schvaľovania projektov, až na obdobie takmer jedného roka, čo výrazne posunulo samotnú implementáciu projektov.  

V roku 2025 sa uskutočnili 3 zasadnutia Poradného výboru pre sociálne inovácie, a to: 7. zasadnutie /23.04.2025/, 8. zasadnutie /30.06.2025 a 9. zasadnutie/23.10.2025.

V rámci stretnutí PV SI v r. 2025 prebiehala najmä reflexia k vyhláseným výzvam a následne diskusia k tematickému zameraniu ďalších výziev naplánovaných v rámci priority 4P7 pre obdobie 2025 – 2026.  Cieľom najbližšieho stretnutia bude zadefinovať prioritné problémy/potreby, ktoré by mali byť pokryté/ v rámci pripravovanej výzvy zameranej na piloty v oblasti sociálnych inovácií.

Téma ľudí bez domova a dostupného bývania

Od začiatku roka 2025 bola opakovane na jednotlivých zasadaniach Komisie pre cieľ 4 (16. aj 17. zasadaní)  prízvukovaná téma zabezpečenia dostupného bývania pre cieľovú skupinu ľudí bez domova, ktorá bola v P SK naplánovaná a aj zástupcami EK označená ako prioritná na riešenie v rámci P SK. Táto téma sa dlhodobo neriešila a posúvala napriek naplánovanej akcii v P SK. Na 17. zasadnutí Nina Beňová, ako zástupkyňa OS opätovne zdôrazňovala, aby sa téme dostupnosti bývania venovala náležitá pozornosť pri čerpaní eurofondov. Upozorňovala, že dostupné bývanie je prioritou aj pre EK, ale v súčasnom Programe Slovensko je na túto tému vyčlenených extrémne málo peňazí. Vyzvala k premýšľaniu o tejto téme v širších súvislostiach ako aj k prioritizácii dostupného bývania aj do budúceho programovacieho obdobia. Predseda komisie Viliam Michalovič následne avizoval možný vznik novej priority Dostupné bývanie v rámci Modernizovanej politiky súdržnosti, prostredníctvom ktorej by bolo možné naplánovať akciu s cieľom zabezpečenia infraštruktúry dostupného bývania aj pre cieľovú skupinu ľudí bez domova. Konzultácia k Modernizovanej politike súdržnosti s hlavnou témou o novej priorite dostupné bývanie sa následne uskutočnila 25.6. 2025, kde zástupcovia OS prezentovali svoje návrhy k modernizovanej politike súdržnosti a novej priorite Dostupné bývanie vzhľadom k spomínanej cieľovej skupine. 2.7. 2025 sa uskutočnila s predsedom Viliamom Michalovičom ešte jedna konzultácia k užšom kruhu, pri ktorej bolo možné detailizovať návrhy zástupcov OS. Modernizovaná politika súdržnosti bola schválená v nasledujúcich mesiacoch. 8.10. 2025 na výjazdovom rokovaní Komisie Nina BEŇOVÁ (zástupca OS)  opätovne požiadala, aby v priorite Dostupné bývanie bola explicitne vymenovaná cieľová skupina ľudí bez domova, resp. ľudí ohrozených stratou bývania, a aby sa rátalo aj s inými partnermi pre tvorbu infraštruktúry – neziskovými organizáciami, MVO, ktoré už teraz prevádzkujú niečo ako sociálnej nájomné agentúry. Zdôraznila, že je to nevyhnutné pre pilotovanie prístupov k ukončovaniu bezdomovectva. Požiadala tiež o bližšie informácie o pripravovanej akcii pre ľudí bez domova. Viliam MICHALOVIČ (MPSVR SR) potvrdil, že návrh novej priority dostupného bývania bude obsahovať uvedenú cieľovú skupinu aj iných partnerov pre poskytovanie infraštruktúry, rezort práce si je vedomý potreby jej zaradenia. Doplnil, že detailné informácie o konkrétnych aktivitách budú zaslané členom komisie dodatočne. Dodatočné zaslanie sa však už neuskutočnilo. 13.11. 2025 sa uskutočnila partnerská diskusia k zmene programu Slovensko ktorú zvolalo MIRRI. Bola predstavená modernizovaná politika súdržnosti a oznámený vznik novej priority dostupné bývania aj s vyčleneným finančným rámcom a zadefinovanými akciami, pričom akcia na zabezpečenie infraštruktúry pre cieľovú skupinu ľudí bez domova bola zadefinovaná veľmi všeobecne s vysvetlením, že precizovanie akcie ešte bude uskutočňované neskôr, po diskusii s jednotlivými partnermi. Pre danú Akciu sa vyčlenilo 24 miliónov. Ďalších 20 miliónov bolo vyčlenených pre SIH a 30 miliónov na Úrade vlády pre zabezpečenie dostupného bývania pre MRK. Pre zadefinovanie akcie pre ľudí  bez domova bezprostredne pred partnerskou diskusiou s partnermi, ani so zástupcami OS pred stretnutím 13.11. 2025 diskusia neprebehla. Súčasne s týmto stretnutím sa v priebehu jedného týždňa konalo aj per rollam zasadanie Komisie pre cieľ 4, na ktorom iba bol oznámený návrh znenia nových akcií v rámci modernizovanej politiky súdržnosti a novej priority dostupné bývanie – tak isto bez predchádzajúcej bezprostrednej diskusie (posledná sa uskutočnila 2.7.2025). Nina Beňová ako zástupkyňa OS mailom z 1.12. 2025 vyzvala aj v mene ďalších zástupcov OS z Komisie pre cieľ 4 predsedu Komisie na stretnutie + formulovala pripomienky k plánovanej akcii. Ocenila, že v rámci novej priority Dostupné bývanie sa podarilo naplánovať finančné prostriedky na zabezpečenie dostupného bývania pre osoby bez prístrešia (bez domova) (24 mil.) a tento plán sa pretavil aj do návrhu doplneného znenia PSK. Napriek tomu, mala viaceré zásadnejšie podnety k formulovanému návrhu (materiály predložené na Komisiu pre cieľ 4 ešte neboli tak podrobné ako materiály predkladané na monitorovací výbor). Výhrady mala aj k procesu pred poslednou online Komisiou 4, ktorý tiež neprebiehal úplne priaznivo – materiály boli zaslané veľmi narýchlo, bolo veľmi ťažké na ne reagovať v danom určenom čase, popri prebiehajúcom stretnutí s MIRRi v ten týždeň.  Najzásadnejší podnet sa týka oprávneného územia – z návrhu vypadol VRR, kde sa práve ľudia bez domova koncentrujú. Druhá pripomienka sa týkala samotnej formulácie akcie (v podkladoch pre rokovanie Komisie pre cieľ 4 bolo napísané, že sa dopracuje). Formulácia samotnej akcie bola všeobecná, chýbalo explicitné vymenovanie NGO sektoru ako možného partnera pre zabezpečenia danej akcie. Pripomienka o začlenení VRR do akcie pre zabezpečenie infraštruktúry dostupného bývania pre ľudí bez domova bola cez podanie zástupcov OS na schvaľovaní monitorovacieho výboru schválená. Na poslednom zasadaní Komisie v roku 2025 v decembri Nina Beňová (zástupca OS) požiadala o vytvorenie diskusného formátu do nasledujúceho roka a participatívnu diskusiu a tvorbu konkrétnejších návrhov na pretavenie akcie do konkrétnych výziev.

Celkové hodnotenie procesu: Téma zabezpečenia infraštruktúry dostupného bývania pre cieľovú skupinu ľudí bez domova cez naplánovanú akciu v P SK bola dlhodobo posúvaná a nerealizovala sa. V priebehu roka 2025 bola avizovaná Modernizovaná politika súdržnosti a v nej vytvorenie novej priority Dostupné bývanie v súlade s prioritami EK, prostredníctvom ktorej by bolo možné s finančnými rámcami naplánovať takúto akciu opätovne  – tentokrát aj s explicitne vymenovanou cieľovou skupinou ľudí bez domova a vymenovanými novými partnermi na zabezpečenie akcie ako sú MVO (doteraz bol výlučným partnerom v tejto téme, ktorý čerpal prostriedky naplánované v P SK iba SIH, ktorý však nedokáže a nezabezpečuje bytový fond pre danú cieľovú skupinu). Toto sme ako zástupcovia OS ocenili. V rámci plánovania novej priority Dostupné bývanie prebehlo niekoľko stretnutí, čo hodnotíme veľmi pozitívne, v závere revízie P SK však prebehol veľmi rýchly proces, v ktorom bolo málo času na finálne pripomienkovanie a vstupy partnerov a tiež boli podávané neúplné informácie pred schvaľovacími procesmi. Výsledkom procesov bolo, že okrem explicitného vymenovania cieľovej skupiny Ľudí bez domova, sa podarilo do akcie doplniť aj VRR, ktorý je kľúčový vzhľadom ku koncentrácii cieľovej skupiny v hlavnom meste. Noví partneri na zabezpečenie tejto akcie však ostali pomenovaní len všeobecne. Zástupcovia OS opakovane prízvukovali, že najmä MVO majú dlhodobo prioritný záujem a aktuálne aj viac ako 5 ročné skúsenosti (aj vďaka HF a HL projektom) v zabezpečovaní dostupného bývania v podobe nájomných bytov pre cieľovú  skupinu ľudí bez domova, ktorí predstavujú úplne nemajetné domácnosti a iní partneri preukázateľne s touto cieľovou skupinou explicitne takmer nepracujú. Zároveň NGO vedia túto skupinu v bývaní aj odborne podporovať tak, že bývanie tejto cieľovej skupiny je dlhodobo udržateľné. Preto predstavujú mimoriadne vhodného partnera pre realizáciu tejto akcie, ktorý vie zabezpečiť, že získaná infraštruktúra dostupného bývania bude naozaj efektívne a udržateľne sprostredkovaná práve vytýčenej cieľovej skupine. Zástupcovia OS očakávajú v roku 2026, že aj v nadväznosti na predchádzajúcu komunikáciu a dohodu so zástupcami sekcie eurofondov na MPSVR SR, bude tvorba výzvy pre ľudí bez domova prebiehať participatívne a podarí sa zabezpečiť, že sa prvýkrát partnermi na zabezpečenie dostupného bývania stanú neziskové organizácie, ktoré majú najväčšiu skúsenosť s udržateľným poskytovaním nájomného bývania pre LBD a tiež so správou bytov. V týchto intenciách očakávajú vznik pracovnej skupiny alebo aspoň diskusného formátu k danej špecifickej téme a to ešte nad rámec MIRRI avizovanej, široko koncipovanej pracovnej skupiny k téme priority dostupného bývania, ktorá aktuálne vzniká a je naplánované jej prvé stretnutie v januári 2026.  

NP Terénna sociálna práca a komunitné centrá

V rámci NP TSP a KC došlo počas roka 2025 opätovne k nebezpečnému precedensu a tým je zmena podmienok pre partnerov realizujúcich služby v polčase zazmluvnenia subjektov, bez predchádzajúcej širšej partnerskej diskusie. 

Najskôr boli zmenené finančné pravidlá a uplatnené aj spätne (čo malo výrazné negatívne finančné dopady na subjekty), potom došlo v rámci NP TSP a KC aj k obsahovým zmenám. Vyhlásená bola nová výzva smerujúca k cieľovej skupine pre ľudí bez domova, došlo k zazmluvneniu nových subjektov, vytvoreniu novej cieľovej skupiny ľudí bez domova aj v rámci NP TSP a KC a jej vyčleneniu mimo MRK, a zlúčeniu starých subjektov zazmluvnených už predtým s novými subjektmi do novo predefinovaného poňatia služby. Toto všetko sa opätovne udialo bez predchádzajúcej širšej diskusie s partnermi a rokovaní o dopadoch najmä na už predtým zazmluvnené subjekty. Aktuálne tieto zmeny majú u niektorých poskytovateľov vplyv najmä na charakter poskytovania služby a počet zazmluvnených pracovníkov – čo v polčase zazmluvnenia subjektov môže znamenať zmenu či zánik služby aj priamo pre koncového užívateľa, teda ľudí bez domova. Niektoré časti klientskej skupiny, ktoré boli na službu odkázané a spoliehali sa na ňu, respektíve mali vytvorené vzťahy a dôveru so „svojimi“ poskytovateľmi zrazu z programu vypadávajú alebo im hrozí, že im bude odobratá služba s poskytovateľom, na ktorého sú zvyknutí a ktorému dôverujú. Takéto výrazné zmeny a potenciálne negatívne dopady zmien na cieľové skupiny, ktoré už službu využívajú je nevyhnutné diskutovať s partnermi, čo sa žiaľ neudialo.

Zástupcovia OS na tieto precedensy upozornili. V prípade zmeny pravidiel financovania žiadali aj vyvodenie nápravy pre zazmluvnené subjekty, žiadne riešenie zo strany MPSVR však doteraz nebolo realizované. V prípade obsahových zmien ešte budú prebiehať diskusie s niektorými partnermi, avšak nový charakter poskytovania služby je už daný a diskusie sú možné iba v zmysle pokúsiť sa nájsť riešenia, ktoré zmierňujú negatívne dopady na vypadávajúce segmenty cieľových skupín (a teda konkrétnych ľudí, klientov) z takto nepartnersky nadizajnovanej novej časti NP. Do budúcna je nevyhnutné predchádzať takýmto situáciám úprimnou snahou zapojiť relevantných partnerov v záujme zabezpečenia čo najkvalitnejšej služby a zamedzenia výpadku niektorých segmentov cieľovej skupiny, ktoré navyše už službu poberajú a spoliehajú sa na ňu.

Vypracoval: Viktor Križo

31. decembra 2025

Doplnili: Jana Žišková, Nina Beňová, Darina Kváľová, Alena Alscher

Viktor Križo zastupuje Inklukoalíciu od mája 2023 v Komisii pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko 2021 – 2027 pre cieľ 4 (Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv) politiky súdržnosti EÚ. Ide o Komisiu nového eurofondového obdobia 2021-27 programu Slovensko, ktorá schvaľuje Zámery národných projektov a monitoruje ich kvalitu a implementáciu. Spolu s ďalšími 5 členmi zastupuje v tejto asi 30-člennej komisii občiansky sektor pod hlavičkou Úradu splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť. Všetky informácie o komisii, členoch a zápisniciach sa nachádzajú priamo na webových stránkach Eurofondoch. Úlohou zástupcu za Koalíciu je zastupovať záujmy kvalitného inkluzívneho vzdelávania, nadrezortný princíp, multidisciplinaritu, efektivitu, spoluprácu s neziskovým sektorom a jeho zapojenie, transparetnosť a demokratické hodnoty.

Menu